Myšlienky, postrehy, úvahy

Moje úvahy a zamyslenia – sprevádzajte ma na mojej púti a ak bude i pre Vás nejaká moja myšlienka presvetlením, objasnením a pomocou na Vašej ceste, budem sa tešiť.


 05


Spomienka

Nostalgia za pravým spevom

Mário del Monaco tento fenomenálny spevák s plným hrdinským hlasom presne pred pocitom ukončovania svojej kariéry sa akoby so smútkom poobhliada na éru, ktorej bol fantastickým vyvrcholením – kedy pociťoval, že sa doba mení a cítil, že k omnoho horšiemu, i keď zárodky toho siahajú už do dávnejšej minulosti. Pozastavuje sa nad tým hlboko to pociťujúc, že doba si prestáva vážiť spevákov, že v opernom svete nie je spevák ten najdôležitejší ale dirigent a neskôr i režisér.

Keď sme spolu s Mariom del Monaco spievali Francescu da Riminiho v La Scale [1959], vysvetlil mi celú svoju hlasovú techniku. Keď skončil, povedala som: „Drahý Mario, keby som musela uviesť do praxe všetky veci, ktoré ste mi povedali, hneď by som prestala spievať a len zmizla.“ Technika bola tak komplikovaná: tlačíte hrtan nadol, potom tlačíte nahor, potom to robíte – skrátka sa mi krútila hlava z toho, len aby som počula všetko, čo urobil.“

Magda Oliviero



 04


Výlet

Bologna

Spolu s mojou mamou a dcérou som navštívila toto mesto akoby troch tvárí, ktorého stred svedčí o dôsledkoch minulosti a za jeho bránami vidno romantické 19.storočie ako taká krásna prírodná obruč a v celom ostatnom okolí sa rozprestuera moderná doba so všetkými svojimi plusmi i mínusmi.


 03


Poézia

Prorocké videnie Mikuláša Dohnányho

Krehká, ba priam najkrehkejšia básnická duša… tak by sa dalo vravieť o tomto anjelovi chodiacom po slovenskej zemi. Krehkosť, ktorá videla natoľko dopredu a mala pred sebou otvorené také svety, ktoré pre túto dobu, v ktorú sa narodili, neboli uveriteľné psychicky a ani fyzicky.

„Duch môj! Duch môj! ty ohnisko sveta!

Ako sa v tebe celý odbleskuje,

tvoje krídlo po výšinách lieta

a v duši krása svetov sa maľuje!


Ty sa kŕmievaš rannými rosami,

nesieš sa, krútiš búrnymi vlnami.

Orol ťa sebou k nebu vychvatuje,

hviezda ťa k sebe pohľadom prikuje!

Blesky a hromy tebe vyhrávajú,

keď ohnivé strely do skalísk metajú.“


Ako Novalis, keď mu zomierala jeho milovaná Sofia, vnášal sa do žiaľu a z tohoto žiaľu si privodil predčasné vyhasnutie a skonanie, tak o to bolestnejšie zomieral Dohnány, lebo jeho láska nebola vôbec opätovaná. Keď sa mu nedostalo ani slovka, iba chladné mlčanie na jeho prosiace listy plné lásky. Žiadna ani obyčajná zdvorilá odpoveď od tzv. sestry Emmy Jurkovičovej, ktorou sa sama nazvala.


 02


Spomienka

Nádherný rok 2018 alebo, čo je zvláštne v Novom roku 2019

Práve uplynulý rok môjho života sa niesol v znamení hojnosti – nie čo sa týka peňazí, ale čo sa týka pozitívnych ľudských vzťahov. Keď človek vystúpi z kolotoča takzvaného úradného zamestnania a začne robiť to, pre čo cíti vnútorne skutočne povolaný a začne to robiť bez ohľadu na finančné hodnoty a začne fungovať podľa vlastného rytmu pociťuje omnoho hlbší vnútorný pokoj, viac času na druhých, viac času na to čo robí, ale aj možnosť byť lenivý a nejaký čas len tak proste byť, jestvovať.

„Pod lipami sediac

na ich listy hľadiac

svetlu, slnku sa tešiac

čo by chcel človek už viac.“




Čo mi priniesol rok 2017

Keď sa zamýšľam nad tým, čo mi priniesol predchádzajúci rok, uvedomujem si, že sa stal vystúpením z jedného kolesa, o ktorý som bola celý život priviazaná a možno tým tak priniesol závan slobody. Na začiatku roka som sa rozhodla odísť z jarma, ktoré ma sprevádzalo už od materskej školy a znamenalo nebyť so sebou v ranných hodinách, ale náhliť sa množstvo kilometrov na nenávidené miesto a tráviť tam zavretá celý deň, bez možnosti vyjsť na slnko.

01


Spomienka