Pre Vás

Pozvanie k mojej poézii

Písanie poézie chcelo odo mňa odvahu. Pretože, keď mi znela najkrajšie v duši, keď som tak milovala, nebola som schopná ju zapísať, lebo som mala pocit, že je tak vnútorná, osobná a intímna, že ju nemôže nikto ani len náhodou dostať do rúk a čítať. Ľutujem, že som ju vtedy nepísala – je preč. Možno ale rana z tejto lásky udržiava moju dušu otvorenejšou poézii a že ju som schopná písať a dávať ostatným. Venujem s láskou tomu, kto ju číta….

Ľúbostné

O láske keď ma stretla a nedala bolesť

O prírode

Z prechádzok po prírode, keď mi bolo dopriate vidieť jej premeny a jej krásu

Zamyslené

Úvaha a poézia v jednom z vlastného i

s vďačnosťou prijatého poznania…

Pieseň večná

Znej mojou dušou pieseň večná

Čo v mohutných prúdoch ma zalieva

A nech jej znenie je záplava nekonečná

Čo svety dole a hore pretvára.

Spev je ľudského vnútra prameň

A vynáša srdcia do neba,

neba, kde nechýba božia vášeň

A kde všetka Láska excitovaná je

Kde milencov objatia transformuje

do spevu orgazmického nadšenia.

Majer

14.8.2019

Fialový November

K fialovému tichu v pokoji

pripojím vôňu levandulí

Ukrýva tajomstvo tento čas

položiť len otázku zas-


Stojíme, či kráčame?

Možno až keď vyhnijeme,

z nás ako zo zrelého kompostu

nová zdravá rastlina vyklíči.


Fialové nebo, fialové hory

a fialová v duši ako hlboká

plnosť vnútorného ticha.


Prekvapenie, ako sa tento mesiac

stáva najkrajším v roku, ako

vo svojej zdanlivej prázdnote

a opúšťaní a zvláštnom tichu

dáva pokoj a prepojenie s čímsi,

z čoho sme vytrhnutí po iné mesiace.


Končiaca jeseň a začínajúca zima

niečo, čo je medzi – podzim.

Zdalo by sa ponuré, ale nie je

je veľkolepé ako

kladie svoje fialové vrstvy

jednu na druhú,

ako jej hmlové výpary

dávajú fialovú vôňu a vnútri

pri krbe zvuk ohňa a blízko mňa

kvapka levanduľového oleja.


Stávame sa iní? Nevediac o tom?

Zmena nejde z nás, ale od osudu?

Ako prísľub neznámej budúcnosti,

ktorá bude iná, možno

o to lepšia o čo v ňu menej veríme

z nášho malého pohľadu.


November dušu šíri v jej hĺbkach

a i bez priameho dotyku zmyslov spojí nás bližšie s ostatnými, či sú tu

v zemskom bytí alebo

na druhej strane.

Majer

november 2019

Vzdych

Bože, ako si ma pokoril dennodenne ma pokoruješ

Že nemám prirodzené možnosti spievať

Že neustále musím z vlastných síl a nič nepríde zvonku mi na pomoc

Celý život to tak je a o chvíľu tu ten môj hlas nebude.

Čo to ľudia niečujú, že spievam do nebies?!

Nadšenie iba keď dospievam- ale čo ma to stojí síl, aby si to ľudia

vôbec prišli vypočuť?! Nechápem aj to, že niekto má prirodzene

vzájomnú spoluprácu medzi hudobníkmi, ale i v tomto akoby som

bola zakliata.

Koľko som sa ja už hudobníkov naprosila a im

poplatila…

A tá škola aká nemožnosť sa tam dostať. Sedemkrát

som sa tam hlásila a dokopy nič z toho iba čo som si musela aj tú

zaplatiť. Och, aké je to ťažké…

Bože, ty mi nepraješ. Len ten spev- nič iné som nechcela…

Po tom som túžila, dennodenne, moja modlitba…

A kde je to? Sme v pasti, sme holí- tým Ahrimanom,

že sa vôbec robia nejaké nahrávky- tým živý človek nie je

potrebný iba do konzervy jeho umenie a potom odpľutý

a tá konzerva sa omieľa dookola.

I ja to robím, a na koncert druhých už

nechodím…

Majer

3.7.2018