Umelecké slávnosti


V extáze lásky chcem spievať bratským dušiam.


František Bílek

Zamyslenie

Idea umeleckých slávností


Duša v hľadaní krásy sa chce vyspievať, vyspievať v svojom najčistejšom prejave a svoj spev preniesť do krásnej piesne, ale nielen do piesne, do umeleckej tvorby posvätného umenia, ktoré hľadá a ktoré možno pod nánosom trápenia a starostí aj málo z človeka prežaruje. Hľadanie tohoto svetla, i to ide aj v spoločnej tvorbe nestrácajúc svoju individualitu, iba sa inými s spolutvoriteľmi a spolubratmi, spolusestrami inšpirujúc a tak poznávajúc a zdokonaľujúc sa je výzvou pre všetky umelecky cítiace duše. Každý ateliér krásneho umenia končí umeleckou slávnosťou, keď sa všetko nacvičené zúročí v záverečnej slávnosti. Nech každá táto slávnosť sa stáva pozdvihnutím a povznesením nad to nízke v nás, stáva sa zblížením duší v éternom priestore a hľadaním vzájomnej úcty k druhým i k sebe samým. Prijmite čo najsrdečnejšie pozvanie. Stretnime sa ako živí ľudia, hlbšie umelecky cítiace duše, ktoré sa s čo najväčšou hĺbkou a vnímavosťou snažia o pravé dôstojné umenie, ktoré vidia dôležitosť pokory umeleckej interpretácie, ktoré sa snažia dosahovať najvyššie méty svojho umenia, ktorých bolí srdce vidiac úpadok kultúry, ktoré nechcú ukazovať seba, ale byť prostredníkmi umenia, ktoré majú čo najčistejšiu pokornú snahu, tak ako to cítil i Otakar Březina:

„Nečekám ničeho od života, poněvadž můj život mi nepatří.

Patří umění, jehož jsem nedokonalým prostředníkem.“