Obsah tejto témy sa môže stále hlbšie ozývať a prelievať dušou, pokiaľ človek o Kristovi číta v duchovnej vede, a zároveň ho môže viesť k stále väčšiemu pochopeniu toho, kým budeme raz živí a sýti, pokiaľ sme schopní a máme to šťastie sa jeho impulzom prenikať a začať chápať, že Kristus je tu pre každého človeka bez ohľadu na to, či je veriaci v akejkoľvek cirkvi alebo neveriaci. Bez jeho obetí, by sme si nemohli povedať a ukázať na seba „Ja som“ - boli by sme ako zvieratá so skupinovou dušou alebo stroje bez vlastnej vôle. Nemohli by sme ani kráčať vzpriamene, naše činy by nemohli niesť pečať našej individuálnej tvorivosti.

Bez Krista by nebol žiaden človek na svete schopný dávať lásku druhému človeku. On je jej nositeľom – On sa stal Duchom Zeme po Mystériu Golgoty a je teraz blízko v éterickej sfére Zeme a odtiaľ prúdia jeho liečivé sily k nám.

Vďaka knihe Rudolfa Steinera od Ježiša ku Kristovi som mohla prezrieť vo svojich 28 rokoch, kedy som ju čítala k tomu, že antroposofia je moja cesta. Nikde som doteraz nenašla tak hlboký, mohutný a veľkolepý opis Kristovej bytosti, ktorý poukazuje na nesenie celého ľudstva k vývoju slobody a individuality a zároveň k slobodnému dávaniu lásky, ako je dielo toho, kto mal blízko k fyzickému svetu Ježiša Nazaretského vďaka spojeniu s nájdeným v chráme v jeho dvanástom roku a putovaním s ním až ku krstu v Jordáne a ktorý bol od tohto momentu i v bezprostrednom nazeraní celého Mystéria Golgoty v tesnej blízkosti priamo v nadzmyslovej sfére.

Tak vďaka tomuto pohľadu bolo možné vidieť, že pri svojom Zmŕtvychvstaní zachraňuje Kristus fyzickú stránku človeka a táto schránka je plná svetla. My toto Vzkriesenie, tento oživujúci pocit tieto živé éterické sily môžeme začať vnášať tiež do nášho bytia skrz umenia akými sú spev /t.j.taký, ako nám bol daný počas zlatej éry spevu tvorbou Verdiho a Wagnera a ich súputníkov a pokračovateľov/ a pohybové umenie eurytmiu, pokiaľ ide o pravdivú živú eurytmiu /nie sprostredkovanú cez médiá/, takú akú ju dal Rudolf Steiner a pokiaľ pripájame k nej poznanie duchovnej vedy a tie najušľachtilejšie diela všetkých druhov umenia. Tak sa môže stať eurytmia a s ňou spojený spev niečím, čo vedie svet do novej plodnosti, k novému rozkvetu, k novému príchodu Krista, ale skrz nás samých – lebo bude v každom z nás a my sa ním budeme stávať, my ním budeme živí, my ním budeme sýti a bude pôsobiť skrz nás.

Človek sa tak dostáva bližšie k éterickým silám v sebe samom, ktoré sú prúdiacou súčasťou éterického prstenca Zeme, ktoré ho prežiarujú. Stáva sa tak stále viac bytosťou plnou svetla zvlášť po Veľkej noci je spojený s bytosťou Krista a s jeho slnečnými silami. Každým lúčom Slnka sa viac a viac skrz ľudí a ich spojenie s ním stáva Zem žiariacim éterným Slnkom a človek je tomu vo svojich mikrokozmických silách obrazom.

Apoštolovia boli ním natoľko preniknutí, že nebolo jasné, ktorý z nich je vlastne Ježiš Kristus, on ich natoľko bol schopný poňať, že ho bolo možné spoznať, až keď na neho Judáš ukázal. Vtedy bolo možné ho zajať, lebo jeho zázraky neboli v tej chvíli možné, lebo on sa stal od tej chvíle až po Zmŕtvychvstanie úplne človekom, i keď celá mohutná a veľkolepá bytosť Kristova celú túto udalosť zvonku objímala. Doteraz ostávame v jeho objatí a stále viac môžeme byť my tí, ktorí sú schopní objímať a niesť s láskou túto Zem a všetko na nej. Táto Zem sa od 4.storočia po Kristovi prestala sama vyvíjať – je len na nás, či ju budeme skrz seba a Kristových síl schopní oživovať alebo budeme hynúť spolu s ňou a náš vývoj sa potom bude uberať po omnoho ťažších cestách. Ísť s Kristom je veľká obeť, ale neísť s ním je púťou ešte boľavejšou.

On je pre nás Svetlo, ktoré sa ale začína stále viac a viac rozsvecovať v našej duši, pokiaľ sa nenecháme pohlcovať temnotou alebo naopak falošným svetlom rozplynutia svojho Ja v Nirváne, v ktorej už ale od mystéria Golgoty Krista nenájdeme, lebo tam už nie je, je blízko nás a čaká, keď mu otvoríme dvere v našom srdci, v našej mysli a v našich činoch. Nie je to jednoduché, lebo človek môže mať plné ústa Krista ale v skutočnosti môže slúžiť zlu a to zdanlivo i pri tých najušľachtilejších činoch.

Najsvetelnejšia bytosť Krista priniesla slnečné sily sem na Zem skrz svoju obeť a premieňa Zem do svetelno slnečnej podoby a posvätné koróny slnka sa každým lúčom stávajú vlastníctvom Zeme. Kristus je pravým liečiteľom pre človeka, tak vzniká fascinujúca a oživujúca transmutácia skrz ľudskú krv, v ktorej vzniká liečivá plazma obsahujúca slnečné sily Kristove. Tak môžeme povedať:

Kristus má Tvoje oči, aby sa pozeral

Kristus má Tvoje uši, aby počúval,

Má Tvoje ruky, aby nimi objímal

Má Tvoje myšlienky, aby v Tebe uvažoval

Má Tvoje predstavy, intuíciu a fantáziu, aby v Tebe tvoril.