Spomínam si na prednášku Dr.Viktora Thiebena, ktorý poukazoval na vývoj európskej klasickej hudby v súvislosti s duchovným vývojom človeka. Tak ako hudba Johanna Sebastiana Bacha prichádza z vysokých duchovných sfér, tak hudba Ludwiga van Beethovena sa hlavne vo svojej Osudovej symfónii približuje k človeku. Napokon hudba Richarda Wagnera vyzdvihuje človeka zo zeme priamo nahor a stavia ho ako rovného Bohom. Tu prichádza vďaka hudbe niečo božského do človeka, robí z človeka Kráľa už vo svojej vnútornej premene. Tak putovanie Troch kráľov z východu za budhickou hviezdou, svietiacou nad tajuplným miestom ich privádza k Jezuliatku, čím je naznačené, kam majú východné náboženstvá vo svojom ďalšom vývoji smerovať a hľadať svoje pokračovanie a to v kresťanstve založenom na kráľovstve srdca - „príď kráľovstvo Tvoje“ - tu na zem – a tak môžeme byť kráľmi v ušľachtilosti a dôstojnosti svojho „Ja“, ktoré nám dáva Kristova bytosť a prináša individualitu do každého človeka skrz možnosť priameho zasvätenia. Táto cesta ku kráľovi prechádza skrz štyri živly /králi boli kedysi kňazmi i umelcami/ - tak ako to zobrazil Wolfgang Amadeus Mozart vo svojej opere Čarovná flauta, ukazujúc, že i žena môže byť zasvätenou. Prezradiac tieto tajomstvá sa možno i kvôli tomuto skracuje jeho život. Napriek tomu z jeho hudby dýcha chvíľa ako spomienka na čarovnú cestu a návštevu kráľa, ktorý priamo prišiel z východu a mohol uvidieť narodeného budúceho kráľa, ktorý však tvorí iné kráľovstvo a to kráľovstvo v našom srdci.
Túto cestu srdca môžeme vidieť v duši Pamíne a duchu Taminovi, ktorým zasahujú do osudu dvaja králi – Kráľovná noci a Sarastro. Skutočnými kráľmi sa však stávajú oni – Pamina a Tamino stojac uprostred medzi dvomi svetmi – Luciferovým v podobe Kráľovnej noci a Ahrimanovým v podobe Sarastra. Ich zasvätenie skrz živly vody, ohňa nám ukazuje v nádhernom obraze veľkoleposť a poslanie človeka vydobyť pre pozemský i duchovný svet slobodu i lásku vo svojom spojení- t.j. lásku dávať v slobodnom rozhodnutí a slobodu realizovať v láske. Tak sa raz človek stane skutočným kráľom, pretože králi v historickej skutočnosti sú toho iba prvotným predobrazom.
