V úcte zvliekam pred Tebou šat mojej duše, aby som Ti odhalil svojho ducha
Čítajúc, čo všetko bolo zakazované totalitnými režimami - vrátane hlbokého mystického poznania, dostáva sa človeku do duše ľútosť, že toto všetko kvôli tomu ostáva ľudstvu skryté a zahalené i v súčasnosti, dokonca prehlušené nízkou hrubou pakultúrou, lebo ľudia si navykli žiť oklieštene od hlbších súvislostí svojho života. Pritom na prelome 19. a 20.storočia prichádzajú na svet duše s obrovským hlboko duchovným potenciálom s takmer nekonečne vyciťujúcim umeleckým prejavom. Spomeňme len, čo nás dodnes fascinuje svojou krásou v podobe secesie alebo impresionizmu. Táto mohutná vlna, bola však veľmi hrubo pošliapaná takmer celým 20.storočím a stále ledva prežíva na pokraji dnešnej upadnutej materialistickej kultúry.
Ale komu by sa chcelo hlbšie zamýšľať, hlbšie tvoriť?
Predsa však, priznajme si každý, naša duša živorí a potrebuje podnet - podnet k hĺbke, podnet k poznaniu, podnet k tvorivosti. Potrebuje sa vedome pozrieť do svojho vnútra a vidieť a začať zušľachťovať svojho dvojníka, svoje nižšie v sebe k tomu vyššiemu. Lebo potom, keď ten dvojník začína prv v snoch a neskôr v reálnom obraze bdelého dňa vystupovať pred naše oči - staneme na prah šialenstva - vôbec si neuvedomujúc tieto veci a nepoznajúc ich a dostaneme sa do rúk a do spárov psychiatrie, ktorá sa pokúsi umlčať všetky vnútorné hlasy a spraviť z nás iba pasívne prežívajúce ľudské zviera bez vlastného Ja.
Tí, ktorí oslovovali vo svojej tvorbe vyššie Ja v sebe v hlboko meditatívnej a kontemplatívnej inšpirácii pátrajúc a hľadajúc pre človeka hlbší mystický zážitok sú obsahom týchto stránok. Anna Pammrová, František Bílek, Otokar Březina, Josef Bohuslav Foerster a mnohí ďalší. Ich spojenie, ich priateľstvo, ich vzájomná inšpirácia, vznešené myšlienky, ktoré sú pre nich hlbokým darom ducha. Títo ľudia hľadajúci svetlo sa s hĺbkou a vnímavosťou snažia o pravé a dôstojné umenie, vidia dôležitosť pokory umeleckej interpretácie, snažia sa dosahovať najvyššie méty svojho umenia. Bolí ich srdce vidiac začínajúci úpadok kultúry, nechcú však byť tými, čo ukazujú seba, ale byť prostredníkmi umenia s najčistejšou i najpokornejšou snahou. Tak ako to cítil i Otokar Březina: "Nečakám nič od života, lebo môj život mi nepatrí. Patrí umeniu, ktorému som nedokonalým prostredníkom."
