Prešla som už niekoľkými učiteľkami spevu, keď som mala možnosť prísť sa ukázať pani Side do jej bytu na Štúrovej ulici v Bratislave. Privítala ma s veľkým a radostným úsmevom – tešiac sa z kvetov, ktoré som jej priniesla. Potom, ako so mnou prešla rozospievanie a ja som jej zaspievala piesne a árie, hneď mi povedala: “Páči sa mi Tvoj hlások.“ A tak začala moja šesťročná cesta spevu, pod vedením ženy, ktorá spievajúc s Petrom Dvorským prvé role bola v tom čase najslávnejšou spievajúcou primadonou Slovenska a po Lucii Popovej druhou najslávnejšou žiačkou Anny Hrušovskej. Jej mladodramatický koloratúrny soprán zvládal i tak náročné role, ako bola Salome Richarda Straussa. Vysokú školu múzických umení absolvovala samozrejme ťažkou áriou Kráľovnej noci z Mozartovej Čarovnej flauty, ktorá i jej ako mnohým koloratúram otvorila brány operného sveta. Radostný temperament pani Sidy som mala možnosť zažiť na jej hodinách spevu, pričom ma dostala z akéhokoľvek smútku alebo napätia usmejúc sa na mňa spolu s vetou: „Spievanie je radosť!“ prvý raz som zažila, čo to znamená mať dôveru v učiteľa, spievať v uvoľnenej a nie napätej atmosfére. Pomohla mi zdvihnúť sebavedomie, ktoré mi tak veľmi chýbalo a pohľadom do zákulisia operného sveta, som prestala tento svet vnímať ako úplne nedosažiteľný a príliš ideálny, ktorého by som nebola hodna /pretože nemám odvahu, školu, široké lakte…/. Hneď sa to začalo prejavovať zvyšovaním hlasového rozsahu, brilantnejším spevom rýchlych ozdôb, posadením hlasu, menšou napätosťou v hlasivkách.
Neutíchajúca láska pani Sidy k spevu, ktorým neustále žije i teraz dávajúc zo srdca svoje skúsenosti profesionálne, ľudské i pedagogické sa vnára do sŕdc tých, ktorí majú šťastie sa s ňou stretávať a mať s ňou jej hodiny spevu, ktoré v súčasnosti dáva priamo u seba v domácom prostredí.