Tlak na rozvoj tzv. „duše vedomej“, ktorá sa v súčasnosti uplatňuje u človeka je obrovský. V mnohých oblastiach života tzv. ľudský pokrok rapídne zlyháva a väčšina ľudí padá pod ťarchou “systému“- ťarchou práce v hlučnej a nezdravej továrni, ťarchou mediálnych vplyvov, ťarchou techniky, ťarchou chemického a vojenského priemyslu a šedivého materialistického svetonázoru. Príroda mizne, zvieratá hynú, ľudí sužuje rakovina. A keď to takto jednotlivý človek začína prehliadať, začína do toho vidieť a začína si „uvedomovať“, že to, čo robí a čo ho učili a čo je dané systémom, v ktorom je uväznený, nie je dobré. Uvedomuje si, že tým, za čo je platený vlastne svetu a ostatným ubližuje. A tu sa z dna začne ozývať vnútro duše vedomej, ktorá začína apelovať na svedomie a dotyčný človek už takto konať nechce. Musí povedať „Nie“. Zároveň musí znášať následky svojho odmietnutia – veď predsa je narušiteľ „systému“ a potom sa snaží konať inak a snaží sa spoznať proces toho, čo robil a čo zlé za tým väzí. Zároveň hľadá pravú cestu, ako robiť vec správnejšie a lepšie, ako sa jednak vrátiť ku koreňom a jednak ako sa postaviť k skutočným požiadavkám a potrebám dnešnej doby a dnešného na stupni duše vedomej stojaceho človeka. Dnes je to úlohou každého človeka, postaviť sa za seba, inak svet putuje k záhube. Inak sa cítime štrotovaní v kolotoči, v ktorom sme, naše svedomie a psychika sú v kríze a naše vnútro sa stáva choré alebo vo vlastnej obrane prázdne, apatické, dehumanizované. Samotné vnútro človeka vyzýva svojim imperatívom navrátiť sa k morálnym hodnotám a tým uzdraviť seba vo svojej duši i telesnej schránke a počúvať hlas svojho skutočného duchovného strážcu, ktorý nás tým, čo nám dáva napr. v podobe choroby upozorňuje, že sme možno na zlej ceste.
Príkladom schopnosti povedať toto veľké “Nie“ zlu v tom, čo som nútený konať je i lekár Vladimír Vogeltanz. Musím obdivovať a všetci, ktorí čítajú jeho diely knihy “Co s doktorem“, tú odvahu v oblasti, ktorá sa považuje za najpyšnejšiu a stojacu nad ostatnými ľuďmi, postaviť sa voči nej a popísať pravú tvár dnes už akéhosi monštra zvaného medicína. Oblasť, ktorá už vlastne stráca opodstatnenie a musí si zákazníkov udržovať tým, že sa ho snaží udržiavať chorého. Dnes sa človek duše vedomej potrebuje starať sám o svoje zdravie a pochopiť seba vo väčšej šírke a nie tak na úzko, ako mu to predostiera dnes vlastne už prekonaná materialistická veda.
Opodstatnenie pre budúcnosť, ako vraví filozof Rudolf Steiner, bude mať len záchranná služba, ktorá pomôže v akútnych situáciách, úrazoch a akútnych zlyhaniach. Inak sa bude musieť človek sebavychovávať sám k tomu, aby smeroval k uzdravovaniu svojou aktívnou prevenciou a nie k chorobe. A k tomu sa snaží v plnej miere napomáhať a naviesť k tejto ceste práve Vladimír Vogeltanz vo svojich knihách, prednáškach, stretnutiach a individuálnych konzultáciách.
