Osobnosť Rudolfa Dilonga je revoltou práve v dobe, keď na Slovensku stále nie je už po stáročia sloboda a život väčšiny ľudí sa ani nevie aspoň vnútorne k tejto slobode povzniesť.
O to väčšmi vypovedá Dilongov život o nástojčivej realizácii tejto potreby slobody vyjadrenia sa a možnosti žiť voči sebe pravdivý osobný život napriek tomu, že musí čeliť prenasledovaniu i zo strany cirkvi ako aj zo strany boľševického režimu.
Je nútený emigrovať do Argentíny, tu sa ho bolestne dotýka odlúčenosť od vlasti, tu vzniká jeho prenádherná „Pieseň lásky“, ktorá v ničom nezaostáva za „Marínou“ Andreja Sládkoviča. Veľkolepé obrazy plné hlbokej spätosti s archanjelskou bytosťou svojej vlasti, ktorú tak neskonale láskyplnými poetickými slovami dokázal opísať. Vyvstáva predo mnou otázka, ktorý básnik bol schopný tak hlbokého ponoru, ktorý básnik dokázal tak fenomenálne zobraziť lásku k ženskej bytosti, ktorej identitu prekvapujúco odhaľuje na samom konci diela a tým o to silnejšie zasahuje vnútro toho, kto túto priam nebeskú poetiku číta. K dielu som sa dostala už pred rokmi a vytvorila z neho scenár pre spev, eurytmiu, zbory a príp. inštrumentálnu hudbu. Túžila som a verím, že sa raz tak stane, že niekto toto dielo prekomponuje na operno-pohybovo- melodramatické dielo. A i keď som túto tému pred seba predstierala už pred tromi rokmi a chcela osloviť skladateľov, aby sa toho chopili – zatiaľ sa mi to nepodarilo. Mrzí ma, že sa súčasní skladatelia „modernizujú“ a témy, ktoré uchopujú majú skôr psychoanalyticko-psychiatrický ráz vymykajúci sa opätovnému hľadaniu čistých ideí, ktoré by vyzývali človeka k nim. Výhovorkou je to, že sa snažia ukázať realitu, veľakrát je však skutočná realita vyhnaná v ich „umeleckom“ podaní do extrému.
Pritom ľudia túžia a potrebujú vyššiu pravú a pravdivú ideu, za ktorou by mohli ísť – samozrejme nie falošnú a čo iné by ju mohlo priniesť ak nie natoľko prežitá pravda Rudolfa Dilonga v diele „Pieseň lásky“, kde svojim jasným zrakom vníma priam archanjelsku bytosť svojej vlasti a vníma ako je pošliapaná a zneuctená, ale i aká je v nej nezdolná sila znovu sa zdvihnúť z prachu.
